Nepoznaný hrdina: Príbeh Viktora Bodnára, novinára s osudom tankistu

Z kričiaceho ohňa vojnového tanku až za redakčný stôl. Viktor Bodnár nebol len publicista – bol svedok dejín, účastník frontu a muž, ktorého hlas znel aj tam, kde bola ešte tma.

Filip Guldan

8. 5. 2025

0

Viktor Bodnár, novinár, redaktor, publicista a človek neochvejnej integrity, vstúpil do histórie nielen cez svoje slová, ale aj skutky. Ako 17-ročný v roku 1937 odmietol narukovať do maďarskej armády a ilegálne prekročil hranicu do Sovietskeho zväzu. Tam bol však zatknutý a poslaný do gulagu v Archangelskej oblasti. V roku 1942 sa v Buzuluku prihlásil do 1. československej samostatnej brigády. Ako tankista sa zúčastnil bojov o Kyjev, Bílou Cerkvu, Dukliansky priesmyk a Ostravu. Pri útoku na Dolní Lhotu bol ťažko zranený, jeho tank zasiahol granát, posádka zahynula, no on jediný prežil. Z horiaceho vraku ho vytiahli s vážnymi popáleninami a neskôr prišiel o oko.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Uplynulo 80 rokov od konca 2. svetovej vojny v Európe

Po vojne sa Viktor Bodnár vrátil k tomu, čo miloval – k slovu. Pracoval ako dopisovateľ Pravdy, redaktor Československého rozhlasu v Prahe, krajový spravodajca, predseda krajskej tlačovej komisie, šéfredaktor časopisu Veselka pre ukrajinskú školskú mládež. Bol členom ukrajinského rozhlasu v Prešove, angažoval sa v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov, SPKK i v kultúrnom živote rusínskej a ukrajinskej menšiny. Bodnárov život nebol len súborom profesií, bol životom človeka, ktorý písal aj tam, kde iní mlčali. V jeho spomienkach Méty, rozlety aj pády sa vojna nezrkadlí cez štatistiky, ale cez krv, blato a bolestné ticho po výbuchu. Jeho próza je živá, často lyrická, inokedy krutá, no vždy pravdivá. Hrdina, ktorý kedysi počul rozkaz „Za Ostravu, za vlasť!“, neskôr niesol iný druh zodpovednosti – za pravdu, za pamäť a za hlas tých, ktorí neprežili.

V rozhlase sa nestal len hlásateľom, stal sa pamätníkom doby. Jeho skúsenosti z frontu neboli kulisou, ale základom jeho novinárskej etiky. V redakciách pôsobil v časoch, keď novinárske povolanie nebolo len remeslom, ale i hrou o dôveru a lojalitu voči spoločnosti. Bol jedným z tých, ktorí si uvedomovali, že aj slovo môže mať podobnú silu ako tank – môže chrániť, ale aj zničiť.