„Pat a Mat v priamom prenose. Inak sa to nazvať nedá“

Témou číslo jeden v Košiciach – v médiách, na magistráte, na uliciach i v krčmách – bolo v tomto roku jednoznačne parkovanie. Nepochybne ešte nič v moderných dejinách mesta tak nezdvihlo žlč Košičanom. Doteraz sa tak prudko a vášnivo neangažovali vo veciach verejných. 

Kauza parkovanie priniesla aj neplánovaný a  nečakaný efekt. Zúfalí ľudia reagovali okrem ničenia dopravného značenia aj „smiechom cez slzy“. Výsmechom firme EEI, keď mimoriadne nešikovne spúšťala spoplatnené parkovanie v nových zónach. To, čo sa od začiatku júla dialo v rezidentských lokalitách, malo podľa doslova tisícov komentárov na sociálnych sieťach ďaleko ku kompetentnosti a neraz blízko ku groteske.  Načreli sme do tejto vtipnej ľudovej tvorby. 

Myslia na kondičku invalidov

„Znace, jaka je v Košicoch najhorša nadavka? Ši glupši jak EEI!“ Tak znel jeden z vtipov, ktoré si 
Košičania vymysleli v  časoch, keď vrcholil odpor proti parkovacej spoločnosti. Samozrejme, že ho treba brať s nadhľadom, ale kroky firmy sa veľakrát zdali naozaj minimálne nelogické. Pripomeňme si niektoré z nich.

Hneď na začiatku začali pracovníci firiem, ktoré najala EEI, umiestňovať na všetkých vstupoch zónové značky. Namiesto označenia Zóna regulovaného alebo spoplatneného parkovania však použili označenie Zóna zákazu státia. Dodatková tabuľa s  informáciami o  spôsobe parkovania bola na značku len prilepená. Proti tomu sa ohradila aj polícia a značky nechala EEI vymeniť.

Poriadny rozruch vzbudilo aj parkovacie miesto pre invalidov na Košťovej ulici. Označili ho totiž pozdĺžne v smere cesty, takže z  miesta vodiča vystúpi invalid priamo do jazdného pruhu. A na dôvažok – miesto bolo vyznačené čiastočne na chodníku s  pomerne vysokým obrubníkom. „Parkovacia firma myslí aj na kondičku invalidov. Takéto miesto ich donúti k tréningu – čo najrýchlejšie vystúpiť a zmiznúť, aby ich náhodou nezrazilo okoloidúce auto,“ napísal v komentári na Facebooku Košičan Denis.

Ďalších príkladov „odbornosti“ by sme našli dosť, vrátane čiar na Rázusovej, ktoré siahali až za polovicu cesty s vtedy obojsmernou premávkou, či zónových značiek zakrývajúcich iné značky na Alvinczyho alebo Kukučínovej ulici.

„Pat a Mat v priamom prenose. Inak sa to nazvať nedá, čo táto vraj odborná firma v  Košiciach stvára. Keby som takto pracoval vo svojej stavebnej firme, veľmi rýchlo skrachujem,“ zhrnul nelogické počiny parkovacej spoločnosti na facebookovej strane podnikateľ Jaroslav.

Výkonný riaditeľ EEI Ján Tomanovič však v televíznej debate pripustil len jedno pochybenie, ktoré hneď aj napravili. Nuž, policajti ich napočítali vyše 200. Uhol pohľadu?

Búrlivé zastupiteľstvá

Svoje si pri spúšťaní parkovacieho systému užilo aj vedenie mesta. Skutočné perly odzneli najmä na búrlivých zastupiteľstvách v júni a septembri.

„Mám k dispozícii štyri petície so štyritisíc podpismi Košičanov, ktorí nás žiadajú, aby sme kvôli neudržateľnej situácii riešili parkovanie,“ tvrdil na zastupiteľstve primátor Richard Raši. Nakoniec sa košickí aktivisti dostali k presným číslam z magistrátu. Pod štyrmi petíciami bolo podpísaných 650 ľudí. K tomu však na magistráte pripočítali tisícky odpovedajúcich v prieskumoch verejnej mienky. „Už chápem, ako počítajú prežitie zo životného minima. Úplne nový level matematiky, toto sa v škole nenaučíš, len v strane,“ napísal reakciu na Facebook Košičan Viktor.

„Zastupuješ ľud, tak počúvaj, čo chce ľud!“ zakričala na búrlivom septembrovom zastupiteľstve na Rašiho nespokojná Košičanka.

„Teba určite nezastupuje, ty krava!“ zachytili mikrofóny za predsedníckym stolom odpoveď viceprimátorky Renáty Lenártovej. Ešte predtým nazvala, zasa len potichu a pre seba, vykrikujúcich protestujúcich Košičanov primitívmi. Kravu viceprimátorke na najbližšom zastupiteľstve Košičania vrátili – doniesli nafukovaciu a lietajúcu ponad hlavy prítomných v rokovacej sále.

Akčný hrdina

Za vyše sedem mesiacov sa toho v Košiciach v súvislosti s parkovaním stalo naozaj veľa. Mohli by sme ešte písať o trestných oznámeniach primátora a viceprimátorov za komentáre na Facebooku, policajných prehliadkach a koridoroch na zastupiteľstvách. Pozornosť vzbudil novinár Martin Daňo, ktorý sa rozhodol stoj čo stoj dostať na novinárske miesta. A tak sa zásluhou parkovacích problémov dostal do Košíc aj „posledný akčný hrdina“, ako ho nazvali pod fotografiou jeho behu po stoloch.

K toaletnému papieru prirovnal zasa petíciu so 17­tisíc podpismi líder aktivistov Henrich Burdiga: „Boli sme svedkami toho, ako si s ňou poslanci vytreli zadok.“

Koncom roka parkovací humbug utíchol. Avšak numerologička Lívia (v článku na stranách 2 a 3) vraví, že nie je všetkým hlučným dňom koniec. Tak uvidíme. 

Foto: archív neac