Pred 95 rokmi z Hanisky letelo do éteru prvé slovenské rozhlasové vysielanie

Dejiny rozhlasového vysielania na Slovensku sa začali písať pred 95 rokmi v decembri 1925. Košickí poštoví technici a úradníci vtedy spustili v neďalekej Haniske úspešný pokus o túto technickú novinku.

Podľa slov Mariána Gladiša z Filozoficke fakulty UPJŠ v Košiciach sa po prvom vysielaní vôbec z Pittsburgu v USA začala história rozhlasu v bývalom Československu v roku 1923.

[ad][/ad] 

Krátko pred Vianocami o dva roky neskôr, presne od 20. do 22. decembra, využili pracovníci Riaditeľstva pôšt a telegrafov v Košiciach rádiotelegrafickú a rádiotelefonickú ústredňu v budove odvtedy nazývanej Radiov v Haniske (viď foto) a začali odtiaľ vysielať propagačné vysielanie na rádiofóniu, ako sa táto technická novinka vtedy nazývala.

Keďže na východnom Slovensku v tom čase nebola žiadna vysielacia stanica, prispôsobili si na to vysielač určený na riadenie leteckej prevádzky na trase Praha – Košice – Moskva.

Budova prvej rozhlasovej vysielacej stanice v Haniske pri Košiciach. Sídli v nej Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, skúšobná stanica Haniska, miestni ju však dodnes volajú „Rádiov“. V roku 2015, pri príležitosti 90. výročia prvého pokusného rozhlasového vysielania na Slovensku, bola na jej priečelí odhalená pamätná tabuľa pripomínajúca túto významnú udalosť. Foto:

Vysielač z Nemecka

„Zo zachovaných svedectiev priamych účastníkov prvého pokusného vysielania vieme, že išlo o nemecký vysielač Telefunken s výkonom 10 kilowattov. Mal veľmi jednoduché zariadenie, a preto naši technici nemali problém s jeho úpravou. Československo ho získalo od Nemecka z reparácií po prvej svetovej vojne. V Haniske pri Košiciach dokonca vysielač v rámci náhrad za vojnové škody stavali montéri z Berlína,“ približuje M. Gladiš.

V určený deň sa na frekvencii, na ktorej vysielala Budapešť, ozvala slabo počuteľná reprodukovaná hudba a o desiatej prišlo na rad prvé hlásenie: Haló, rádio Košice – Haniska!

Počuli ich až v Poľsku

„Vysielanie bolo spočiatku technicky na nízkej úrovni, dokonca vraj bolo problémom rozpoznať, či práve hovorí muž alebo žena. Do éteru hrala opereta Johanna Straussa Netopier a árie z opery Veselé panie windsorské z druhej strany platne. A keďže to bola najlepšia gramoplatňa, akú vtedy mali, neustále ju obracali z jednej strany na druhú,“ opisuje vysielanie M. Gladiš.

Nadšenci rozhlasového vysielania vyzývali poslucháčov, aby im dali vedieť, kde všade je ich vysielanie počuť. Spätnú väzbu dostali dokonca až z Poľska od istého šľachtica, ktorý im telegramom oznámil, že ich počuje veľmi dobre.

[ad2][/ad2]