Pred novembrom 1989 sme na väčšinu tovarov a služieb robili dlhšie

Z prepočtov socialistických a dnešných cien v porovnaní s priemernou mzdou v roku 1989 a dnes vyplýva, že z bežných tovarov pracujeme teraz dlhšie iba na chlieb – v priemere 15 minút, pri priemernej mzde 1 654 eur. V roku 1989 to bolo iba 9 minút pri mzde 3 090 Kčs (korún československých). Rovnako náročné je zarobiť si na liter čerstvého polotučného mlieka – dnes aj pred revolúciou to trvalo šesť minút. Ostatné tovary bežnej spotreby zlacneli, najväčší rozdiel je v elektronike. Napríklad, kým na farebný televízor sa robilo v roku 1989 vyše štyri mesiace, dnes je to 6,3 pracovného osemhodinového dňa.

„Obrovský rozdiel nie je iba v reálnych cenách tovarov, ale aj vo výbere, ktorý dnes spotrebitelia majú. Kým niekedy boli odkázaní na niekoľko produktov, pričom tie kvalitnejšie našli iba v Tuzexe, dnes majú na výber z desiatok či stoviek možností. A nejde iba o elektroniku, stačí si spomenúť, koľko druhov jogurtov bolo na pultoch obchodov vtedy a koľko je ich dnes,“ hovorí analytik online investičnej platformy Portu Marek Malina. Štatistický úrad SR pri 30. výročí novembra 1989 poukázal napríklad na to, že kým pred Nežnou revolúciou sa v štatistikách sledoval len jeden typ auta, po 30 rokoch to bolo 35 modelov. „Socialistická ekonomika bola ekonomikou nedostatkovou a ak by prežila do dnešných dní, s vysokou pravdepodobnosťou by sa na jej výkonnosti nič zásadné nezmenilo,“ uviedol Malina. Ako upozornili analytici Národnej banky Slovenska pri 30. výročí novembra 1989, reálna úroveň priemernej mzdy dosiahla predrevolučnú hodnotu v roku 2006, priemernému dôchodku to trvalo do roku 2009.

Žijeme dlhšie a zdravšie

Životná úroveň sa však nedá merať iba tým, koľko tovarov a služieb si dokážeme kúpiť za jednu výplatu. Okrem vyššej miery osobnej slobody, možnosti cestovať, žijeme dnes zdravšie, a preto aj dlhšie. Stredná dĺžka života pri narodení dosiahla podľa Štatistického úradu SR v roku 2024 takmer 78,5 roka – 75 rokov u mužov a takmer 82 u žien. V roku 1989 to bolo 71,2 roka v priemere, u žien 75,4 roka, u mužov necelých 67. Zásadne sa pod tento vývoj podpísala približne štvrtinová dojčenská úmrtnosť a rovnako približne štvrtinové je dnes aj znečisťovanie životného ovzdušia. Zároveň to znamená, že je dôležitejšie myslieť na život v penzii a jej finančné zabezpečenie.

„Podobných príkladov, ktoré svedčia o náraste životnej úrovne, sa dá nájsť viacero. Presvedčenie, že za socializmu sa žilo lepšie, tak môžeme pripísať hlavne emóciám. V ostatnom čase spoločnosť zažila viacero kríz, dnes čelí konsolidácii, ktorá pozostáva zo značnej miery zo zvyšovania životných nákladov,“ poukázal Malina. Zväčšili sa aj príjmové rozdiely. Kým v nedostatkovej ekonomike si ľudia z rôznych spoločenských vrstiev mohli dovoliť kúpiť viac-menej to isté, dnes sú rozdiely vidieť na prvý pohľad. Aj preto v rôznych prieskumoch za socializmom banujú najmä ľudia s nižším vzdelaním z nižších príjmových skupín. „Preto by malo byť úlohou štátu zvyšovať vzdelanostnú úroveň svojich občanov, a to vrátane ich finančnej gramotnosti. Vo svete širokých možností sa totiž môžu cítiť stratení a nostalgicky spomínať na doby, keď bol svet jednoduchší a všetkým sa darilo približne rovnako zle,“ dodal Malina.

(SITA, ma)