Nesúhlas a odpor Slovákov s režimom viedol pred 77 rokmi k povstaniu

Slovenské národné povstanie je jednou zo zlomových udalostí slovenských dejín 20. storočia. Dnes, 29. 8. si pripomíname jeho 77. výročie. V tomto článku vám priblížime aké udalosti tomuto povstaniu predchádzali, ako jeho dôležitosť vnímali občania a aký je jeho význam.

Dôvody povstania

Na to, aké boli dôvody povstania a aký je jeho význam sme sa opýtali pani docentky Slávky Otčenášovej a pani doktorky Zuzany Tokárovej z katedry histórie na UPJŠ.
SNP bolo ozbrojené vystúpenie slovenského domáceho odboja počas druhej svetovej vojny proti vstupu ozbrojených síl nacistického Nemecka na územie vtedajšej Slovenskej republiky. Povstanie sa začalo 29. augusta v roku 1944 a centrom povstania sa stala Banská Bystrica.

Medzi hlavné dôvody povstania, ako uvádza pani Tokárová, určite patrí nestotožňovanie sa časti slovenskej verejnosti s ľudáckym režimom na Slovensku. Domáca opozícia a odboj sa na Slovensku počas druhej svetovej vojny začali formovať tajne, v ilegalite prakticky od roku 1939, predovšetkým v prostredí pro-československy a demokraticky zmýšľajúcich príslušníkov zakázaných politických strán. Hoci bola politická opozícia názorovo aj organizačne pomerne heterogénna – tvorili ju dve dominantné skupiny: tzv. komunistická zložka odboja a občianska zložka odboja, napokon sa podarilo spojiť aktivity a vytvoriť ústredný orgán – ilegálnu Slovensku národnú radu (SNR), ktorá bola celonárodným odbojovým orgánom riadiacim prípravy povstania, tak po politickej, ako aj vojenskej stránke, čo bolo základným predpokladom pre vypuknutie povstania.

Koncom roka 1943 sa začalo na Slovensku rozširovať partizánske hnutie. Postupne sa aktivita partizánov stávala nekontrolovateľnou. Práve desiatky akcií a násilností partizánov viedli 11. augusta 1944 na Slovensku k vyhláseniu stanného práva a príchodu nemeckej armády, ktorá so súhlasom prezidenta Tisa začala s obsadzovaním slovenského územia. Bezprostrednou reakciou na príchod nemeckých vojenských jednotiek bolo vypuknutie Slovenského národného povstania 29. augusta 1944. Vo večerných hodinách vydal veliteľ Vojenského ústredia pplk. Ján Golián rozkaz k ozbrojenému útoku, čím povstanie vypuklo.

Pohľad občanov na povstanie

„Nálady a postoje obyvateľstva na Slovensku v rokoch 1939–1945 sa vo všeobecnosti odvíjali najmä od vojnového stavu a vývoja na frontoch, a podobne tomu bolo aj počas SNP. Vzhľadom na to, že až do vypuknutia povstania sa slovenské územie nachádzalo mimo vojnových udalostí a bojové operácie sa nedotýkali priamo územia Slovenska, nálady obyvateľstva boli relatívne pokojné,“ vysvetľuje pani Tokárová.

Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa situácia medzi obyvateľstvom už značne vyostrila. V dôsledku častých preletov sovietskych lietadiel a množstva poplašných správ si ľudia naplno uvedomovali vážnosť situácie. Prítomnosť nemeckej armády a bezpečnostných zložiek, ktoré ihneď po svojom príchode začali s pomocou členov Hlinkovej gardy uplatňovať ostré represívne opatrenia, nielen proti partizánom, ale aj proti civilnému obyvateľstvu, už znamenala rapídne narušenie ich bežného života a posilnenie protinemeckých postojov. Neskôr sa veľká pozornosť ľudí prirodzene obrátila na vojnové operácie a celková nálada obyvateľstva sa niesla najmä v znamení strachu z približovania bojov a možnej evakuácie.

„Pokiaľ išlo o postoje majoritného slovenského obyvateľstva, časť obyvateľov povstanie určite vítala, k povstalcom sa dobrovoľne pridala alebo neváhala poskytnúť pomoc (zásobovaním potravinami, oblečením alebo úkrytom) a riskovať vlastný život. Druhá časť obyvateľstva bola apatická a nečinná, zvolila skôr vyčkávaciu taktiku, či už s nádejou alebo z obáv pred tým, čo prinesie príchod frontu a riešila problémy každodenného života,“ dodáva pani Tokárová.

Význam SNP

Povstanie malo význam vo viacerých rovinách. Vo vojenskej rovine – sa na Slovensku vďaka povstaniu podarilo viazať niekoľko desiatok tisíc príslušníkov nemeckej armády, ktorí preto chýbali na iných bojiskách druhej svetovej vojny. Povstanie Nemecku spôsobilo materiálne i ľudské straty. Práve Slovenským národným povstaním sa zmenil charakter účasti Slovenska v druhej svetovej vojne.

Nezanedbateľný význam SNP je aj v politickej rovine – povstanie sa stalo symbolom zjednotenia, aktom spojenia predstaviteľov jednotlivých politických strán naprieč politickým spektrom bez ohľadu na politické presvedčenie, náboženskú či národnú identitu a dokázalo spojiť významnú časť spoločnosti na Slovensku.

SNP bolo aj istým morálnym počinom, ktorý umožnil Slovensku dôstojné vkročenie do obnoveného povojnového Československa, prispel k rehabilitácii obrazu Slovenska a zlepšil situáciu Slovákov v medzinárodnom meradle i v rámci povojnového Česko-Slovenska.

SNP s odstupom času

Slovenské národné povstanie bolo vykladané ako vyslovene komunistická záležitosť, pre režim sa stalo udalosťou legitimizujúcou moc vládnucej štátostrany, a preto nasledujúcich štyridsať rokov nebolo možné z historického hľadiska povstanie hodnotiť objektívne či bez zjednodušení. Navyše v prostredí slovenskej ľudáckej povojnovej emigrácie sa sformovala kritika povstania a SNP bolo hodnotené ako negatívny jav vedúci k boju proti vlastnej národnej štátnosti, ktorú si osvojila časť exilových i menšia skupina domácich historikov.

„Napriek existencii tejto neveľkej skupiny historikov a relatívne častým a hlasným vystúpeniam prívržencov pravicového extrémizmu znevažujúcich SNP, dominuje dnes v slovenskej spoločnosti pozitívne hodnotenie povstania ako jednej z najvýznamnejších historických udalostí v moderných dejinách Slovenska a prejavu odporu a nesúhlasu Slovákov s ľudáckym režimom aj fašizmom. Medzi Slovákmi naďalej prevažuje hrdosť na slovenské národné povstanie i jeho aktérov, z ktorých mnohí neváhali za oslobodenie položiť vlastný život,“ dopĺňa pani Tokárová.

(B.K.)