Veľkonočná nedeľa, oslava Kristovho vzkriesenia a tradícií
Veľkonočná nedeľa je pre katolíkov najvýznamnejším sviatkom, kedy si pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, víťazstvo nad smrťou a zavŕšenie jeho vykupiteľského diela. Kristova duša sa spojila s osláveným telom, ktoré napriek ranám ukrižovania nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru. Pravoslávni veriaci na Slovensku však v tento deň oslavujú Kvetnú nedeľu, pripomínajúcu Ježišov vstup do Jeruzalema, a Veľkú noc budú sláviť o týždeň neskôr.
SITA/Viktor Zamborský
Veľkonočná nedeľa a pondelok u katolíkov
Na Veľkonočnú nedeľu katolíci oslavujú Kristovo vzkriesenie, ktoré je základom ich viery. Sviatok nasleduje po veľkonočnej vigílii, kedy sa rozozvučia zvony a spieva radostné Aleluja. Veľkonočný pondelok, nazývaný aj Pondelok Baránka, pripomína prázdny hrob, ktorý našli ženy a anjelove slová: „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ Tento deň je na Slovensku spojený s tradičnou šibačkou a oblievačkou dievčat, symbolizujúcimi zdravie a vitalitu. Veľkonočné obdobie trvá 50 dní až do Turíc (20. mája 2025), počas ktorých sa slávi ako jedna „veľká nedeľa“ plná radosti.
Kvetná nedeľa u pravoslávnych
Pravoslávni veriaci na Slovensku oslavujú v nedeľu 20. apríla Kvetnú nedeľu, pripomínajúcu Ježišov vstup do Jeruzalema, keď ho davy vítali ako Mesiáša. Namiesto palmových ratolestí sa na Slovensku posväcujú jahňady vŕby rakytovej, známe ako bahniatka. Pôst, ktorý vylučuje mäso, mliečne výrobky a vajcia, pokračuje, no Lazárova sobota a Kvetná nedeľa ho zmierňujú, a na stoloch sa objavujú ryby. Pravoslávni sa pripravujú na Veľký týždeň, ktorý sa začína v pondelok a zameriava na udalosti pred Kristovým ukrižovaním.
Veľký týždeň pravoslávnych
Pravoslávny Veľký štvrtok pripomína Tajomnú večeru a ustanovenie Eucharistie obradmi, ako je umývanie nôh. Bohoslužby Veľkého piatku začínajú už vo štvrtok podvečer čítaním 12 evanjelií svätých Strastí, ktoré chronologicky opisujú Ježišovu modlitbu v Getsemani, zradu, zajatie, výsluch, cestu na Golgotu a ukrižovanie. Smútočný charakter umocňuje vystavenie plaščenice, plátna s vyobrazením Kristovho sňatia z kríža a uloženia do hrobu. Tieto obrady pripravujú veriacich na oslavu zmŕtvychvstania, ktorá príde o týždeň.
Veľkonočné sviatky, či už katolícke alebo pravoslávne, spájajú hlbokú spiritualitu s tradíciami, ktoré odrážajú vieru i kultúru jednotlivých komunít.
Aký je váš názor?
Súvisiace články
Tip na recept: Pečený karfiol s parmezánom a bylinkovým dipom
Tip na recept: Gnocchi v smotanovej omáčke so špenátom a sušenými paradajkami
Tip na recept: Cestoviny s pestom z medvedieho cesnaku a orechmi
Tip na recept: Kuracie prsia plnené mozzarellou a sušenými paradajkami s ryžou
Tip na recept: Hrachová kaša s údeným mäsom
Tip na recept: Losos na mede a horčici s pečenou zeleninou
Priaznivci numerológie vnímajú zhodné číslice na hodinách ako odkazy
Tip na recept: Bravčové výpečky s dusenou kapustou a knedľou
Vajíčko malo v minulosti ochrannú, liečebnú aj symbolickú funkciu
Veľkonočná nedeľa: najväčší kresťanský sviatok plný viery a tradícií
Veľký piatok sa niesol v znamení pôstu, mágie aj povier
Tip na recept: Zapekané cestoviny so šunkou a syrom
Najnovšie články
Nález munície v jednom z košických bytov si včera podvečer vyžiadal evakuáciu takmer 50-tich obyvateľov
Od júna nadobúdajú účinnosť niektoré zmeny v zákone o meste Košice
Oznam o plánovaných odstávkach elektrickej energie v Košickom kraji (1.6. – 7.6.2026)
Predpoveď počasia na dnešný deň (1.6.2026)
Denisa Saková: Na cestu a električku na košické letisko zatiaľ nie sú financie
Horoskop na tento týždeň (1.6. – 7.6.2026)
Predpoveď počasia na dnešný deň (31.5.2026)
EÚ odblokovala Maďarsku vyše 16 miliárd eur: Von der Leyenová chváli reformy novej vlády
Na Zemplínskej šírave otvoria sezónu oslavami 60. výročia jej vzniku