Veľký piatok sa niesol v znamení pôstu, mágie aj povier

V Žakarovciach v Gelnickom okrese či na Zamagurí sa v tento deň pila len čierna káva alebo sa jedol iba chlieb, inde aj údené ryby. Gazda však nemal piť ani vodu, lebo by bol v lete stále smädný. Ak by pil pálenku, mohol by ho uštipnúť had alebo by sa mu zničila úroda.

„Verilo sa, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa stretávajú strigy a strigôni a snažia sa škodiť. Ľudia na ochranu pred nimi natierali veraje dverí a stajní kolomažou a cesnakom,“ povedala. V tento deň bolo známym zvykom aj stieranie rannej rosy. Čím viac sa rosy nazbieralo, tým mali mať kravy viac mlieka. Ráno sa dávala ovečkám soľ, aby boli zdravé a bača odniesol hrudu soli do mraveniska, aby sa mu žiadna ovečka na paši nestratila. Ak v tento deň strihali ovce, mali mať kvalitnú vlnu. Značkoval sa aj dobytok. Verilo sa totiž, že na Veľký piatok menej cítia bolesť. S vierou, že sa rýchlejšie hoja rany, štepili aj ovocné stromy.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Pýcha Košíc NOCKE tento rok zabojuje v súťaži “Stavba Roka”

„Mútilo sa tiež maslo. Naši predkovia verili, že má rôzne magické vlastnosti. Napríklad, keď potom išiel gazda siať, týmto maslom si potrel ruky, aby bolo zrno hladké a čisté,“ vysvetlila Mitrová s tým, že na Veľký piatok bola zakázaná akákoľvek činnosť na poli, respektíve práca so zemou. Magické účinky sa pripisovali aj vode, nechýbali tak úkony spojené s kúpaním sa v potoku. „Umývať sa chodili ženy, muži aj mládež, niekde brodili aj kone,“ spresnila.

Vo vybraných oblastiach nielen východného Slovenska dievčatá praktizovali i rôzne magické zvyky, ktorými si chceli pritiahnuť náklonnosť mužov a veštili si budúceho manžela. „Veľmi populárnym zvykom bolo aj to, že si dievčatá ráno česali vlasy pod vŕbou, aby ich mali dlhé, husté a krásne,“ doplnila Mitrová s tým, že na Veľký piatok sa tiež nechával vyvetrať odev, čo ho malo uchrániť pred moľami.

(TASR, sem tur)