Viac ako polovica mladých ľudí viní sociálne siete za zhoršenie psychického stavu

Z výsledkov vyplýva, že 32 % respondentov v súčasnosti trpí niektorou formou duševnej poruchy. Osobitne alarmujúce sú údaje o mladých dospelých, z ktorých 44 % priznalo problémy s duševným zdravím. Až 52 % z nich zároveň tvrdí, že nadmerné používanie sociálnych sietí a digitálnych zariadení má na ich psychický stav negatívny vplyv. Rovnaký podiel mladých ľudí očakáva, že ich zamestnávateľ zavedie opatrenia na podporu duševného zdravia. Až 28 % populácie už pritom využilo digitálne aplikácie alebo platformy s umelou inteligenciou na psychickú podporu.

Úroveň úzkosti dosiahla najvyššiu zaznamenanú hodnotu – až 23 % respondentov uvádza, že ňou pravdepodobne trpia. Tento ukazovateľ neustále stúpa: v roku 2023 išlo o 20 % a v roku 2022 o 17 %. Problémy sú najvýraznejšie u mladých vo veku 18 až 24 rokov, z ktorých viac ako 42 % trpí závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu. V kategórii 25 až 34 rokov ide o 37 % opýtaných – čo predstavuje nárast o osem percentuálnych bodov oproti predchádzajúcemu roku.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Tínedžeri čelia online útokom, najviac sa obávajú zneužitia AI a nenávistných prejavov

Medzi najčastejšie identifikované príčiny zhoršovania psychického stavu patrí finančná nestabilita a neistota zamestnania (53 %), obavy z budúcnosti v rýchlo sa meniacom svete (53 %), vystavovanie sa negatívnym správam v médiách (45 %), sociálno-politické napätie (42 %) a pocity osamelosti či sociálnej izolácie (40 %). Nadmerné používanie sociálnych sietí negatívne ovplyvňuje duševný stav až u 52 % mladých ľudí. Zároveň ich však vnímajú aj ako nástroj na nadväzovanie nových vzťahov (51 %), náhradu fyzickej interakcie (52 %) či zdroj informácií (47 %).

Pozitívnym zistením je vysoká miera informovanosti – až 71 % respondentov vie, čo robiť v prípade problémov s duševným zdravím a kam sa obrátiť. Rovnako vysoký podiel pozná príznaky a rizikové faktory, ktoré by ich mali upozorniť. Väčšina respondentov by sa v prípade psychických ťažkostí obrátila predovšetkým na rodinu (52 %), priateľov (38 %) a zdravotníckych odborníkov (21 %). Len 22 % ľudí svoje problémy nediskutuje s nikým.

V pracovnom prostredí viac ako polovica zamestnancov (53 %) pociťuje výraznú úroveň stresu, pričom ženy (55 %) a mladí zamestnanci (61 %) sú najviac zasiahnutí. Najčastejšie dôsledky sú poruchy spánku (38 %), fyzické symptómy (32 %) a výkyvy nálad (30 %). Zvyšuje sa aj počet práceneschopností v dôsledku psychických problémov – 27 % zamestnancov bolo na PN minimálne raz za posledných 12 mesiacov, čo je nárast o 4 %.

Najčastejšími negatívnymi faktormi na pracovisku sú výška mzdy (54 %), pracovné zaťaženie (52 %), nedostatočná rovnováha medzi pracovným a osobným životom (51 %), neistota zamestnania (48 %) a štýl riadenia (48 %). Až 41 % zamestnancov považuje nedostatok podpory duševného zdravia na pracovisku za závažný problém. Viac ako polovica (52 %) zároveň očakáva, že zamestnávateľ im takúto podporu poskytne. Najvyššie očakávania sú u mladších zamestnancov (59 %) a u tých, ktorí trpia vysokou mierou stresu (61 %).

Zdroj:(SITA,dkn)