Viac ako polovica mladých ľudí viní sociálne siete za zhoršenie psychického stavu
Duševné zdravie svetovej populácie sa podľa najnovšej globálnej štúdie Mind Health Report 2025, naďalej zhoršuje. Závažné príznaky depresie, úzkosti či stresu aktuálne zasahujú štvrtinu svetovej populácie, pričom ide o nárast oproti 23 % z roku 2023.
Ilustračné, Freepik
PRIMÁTOR KOŠÍC
VEĽKÉ HLASOVANIE KOŠIČANOV!
Kto by mal byť primátorom mesta Košice? Zaregistrovaných je 8 oficiálnych kandidátov. Odovzdajte svoj hlas za svojho favorita v overenej ankete denníka KOŠICE: DNES.
Z výsledkov vyplýva, že 32 % respondentov v súčasnosti trpí niektorou formou duševnej poruchy. Osobitne alarmujúce sú údaje o mladých dospelých, z ktorých 44 % priznalo problémy s duševným zdravím. Až 52 % z nich zároveň tvrdí, že nadmerné používanie sociálnych sietí a digitálnych zariadení má na ich psychický stav negatívny vplyv. Rovnaký podiel mladých ľudí očakáva, že ich zamestnávateľ zavedie opatrenia na podporu duševného zdravia. Až 28 % populácie už pritom využilo digitálne aplikácie alebo platformy s umelou inteligenciou na psychickú podporu.
Úroveň úzkosti dosiahla najvyššiu zaznamenanú hodnotu – až 23 % respondentov uvádza, že ňou pravdepodobne trpia. Tento ukazovateľ neustále stúpa: v roku 2023 išlo o 20 % a v roku 2022 o 17 %. Problémy sú najvýraznejšie u mladých vo veku 18 až 24 rokov, z ktorých viac ako 42 % trpí závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu. V kategórii 25 až 34 rokov ide o 37 % opýtaných – čo predstavuje nárast o osem percentuálnych bodov oproti predchádzajúcemu roku.
Medzi najčastejšie identifikované príčiny zhoršovania psychického stavu patrí finančná nestabilita a neistota zamestnania (53 %), obavy z budúcnosti v rýchlo sa meniacom svete (53 %), vystavovanie sa negatívnym správam v médiách (45 %), sociálno-politické napätie (42 %) a pocity osamelosti či sociálnej izolácie (40 %). Nadmerné používanie sociálnych sietí negatívne ovplyvňuje duševný stav až u 52 % mladých ľudí. Zároveň ich však vnímajú aj ako nástroj na nadväzovanie nových vzťahov (51 %), náhradu fyzickej interakcie (52 %) či zdroj informácií (47 %).
Pozitívnym zistením je vysoká miera informovanosti – až 71 % respondentov vie, čo robiť v prípade problémov s duševným zdravím a kam sa obrátiť. Rovnako vysoký podiel pozná príznaky a rizikové faktory, ktoré by ich mali upozorniť. Väčšina respondentov by sa v prípade psychických ťažkostí obrátila predovšetkým na rodinu (52 %), priateľov (38 %) a zdravotníckych odborníkov (21 %). Len 22 % ľudí svoje problémy nediskutuje s nikým.
V pracovnom prostredí viac ako polovica zamestnancov (53 %) pociťuje výraznú úroveň stresu, pričom ženy (55 %) a mladí zamestnanci (61 %) sú najviac zasiahnutí. Najčastejšie dôsledky sú poruchy spánku (38 %), fyzické symptómy (32 %) a výkyvy nálad (30 %). Zvyšuje sa aj počet práceneschopností v dôsledku psychických problémov – 27 % zamestnancov bolo na PN minimálne raz za posledných 12 mesiacov, čo je nárast o 4 %.
Najčastejšími negatívnymi faktormi na pracovisku sú výška mzdy (54 %), pracovné zaťaženie (52 %), nedostatočná rovnováha medzi pracovným a osobným životom (51 %), neistota zamestnania (48 %) a štýl riadenia (48 %). Až 41 % zamestnancov považuje nedostatok podpory duševného zdravia na pracovisku za závažný problém. Viac ako polovica (52 %) zároveň očakáva, že zamestnávateľ im takúto podporu poskytne. Najvyššie očakávania sú u mladších zamestnancov (59 %) a u tých, ktorí trpia vysokou mierou stresu (61 %).
Zdroj:(SITA,dkn)
Kto by mal byť predsedom (županom) KSK?
Zahlasujte za svojho favorita na post predsedu KSK! Anketu nezabudnite zdieľať.
Najnovšie články
Začína sa obnova košickej Miklušovej väznice za takmer tri milióny eur
Igor Šimko reaguje na Porvažníka. „Som jediný, ktorý hrá fér“, hovorí
Košický maratón figuruje na 9. mieste v hodnotení World Athletics
