Vítanie nového roka nebolo vždy také ako dnes

Sviatok nesie meno po pápežovi Svätom Silvestrovi I., ktorý zomrel 31. decembra 335. Bol prvým pápežom po uznaní kresťanstva ako štátneho náboženstva v Rímskej ríši. Na jeho počesť sa posledný deň roka stal spomienkou na jeho odkaz a dostal jeho meno do kalendára. Naši predkovia prežívali prelom rokov v duchu očisty a poriadku. Na Silvestra upratovali domovy, vracali požičané veci a urovnávali dlhy. Podľa tradície si obliekali čisté šaty, aby symbolicky vstúpili do nového roka očistení od starostí starého.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

EEI SA VRACIA: POLAČEK podľa jeho bývalých kolegov NAPĽUL KOŠIČANOM DO TVÁRE (komentár)

Dôležité boli aj rôzne zvyky, ktoré mali zabezpečiť šťastie a zdravie. Smeti sa nevynášali, aby sa šťastie „nevyhodilo“ z domu, a pranie bielizne bolo zakázané, aby sa predišlo úmrtiam. Rovnako sa verilo, že jedlo na Silvestra môže ovplyvniť nasledujúci rok. Šošovica a mak mali priniesť peniaze, bravčové šťastie a bohatstvo, zatiaľ čo hydina, ktorá by „odletela“, sa neodporúčala.

Dnešné silvestrovské oslavy sú pestrejšie a flexibilnejšie. Každý ich môže prispôsobiť svojim predstavám. Obľúbenými aktivitami sú rodinné stretnutia, stretnutia s priateľmi, spoločenské akcie a polnočný prípitok. V posledných rokoch však čoraz viac miest upúšťa od tradičných ohňostrojov, ktoré nahrádzajú ekologickejšie svetelno-hudobné šou. Tieto moderné podujatia zohľadňujú ochranu zvierat a kvalitu ovzdušia, no zároveň poskytujú atraktívny program na privítanie nového roka.

Aj dnes si mnohí zachovávajú staré zvyky pri výbere jedál na Silvestra. Šošovica a bravčové zostávajú symbolmi hojnosti a šťastia. Na druhej strane, moderné kuchyne obohatili exotické ingrediencie, zelenina a nápoje, ktoré predtým neboli dostupné.

Zdroj:(SITA,tm/FG)