Odborníčky na spánok z Lekárskej fakulty UPJŠ by zrušenie času uvítali

Odborníčky z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (LF UPJŠ) v Košiciach by uvítali zrušenie striedania letného a zimného času. Podľa nich narušenie denného biorytmu negatívne vplýva na ľudský organizmus, pričom najhoršie ho vnímajú citlivejší jedinci, deti, ľudia vo vyššom veku či s niektorými ochoreniami. Informovala hovorkyňa LF UPJŠ Jaroslava Oravcová.

„Posun času pôsobí na ľudí nepriaznivo bez ohľadu na to, ktorým smerom hodinové ručičky posúvame, pretože na nejaký čas rozhodí náš biorytmus. Jesenný posun vnímame obyčajne lepšie preto, že získame akoby jednu hodinu k dobru a môžeme si ráno dlhšie pospať, aj keď bývame zasa večer skôr unavení. Niektorí ľudia sa však posunu času prispôsobujú horšie a naďalej sa zobúdzajú podľa ‚starého‘ času, takže sa u nich môže objaviť denná únava vyvolávajúca podráždenie a poruchy koncentrácie či pamäti,“ povedala odborníčka na spánkovú medicínu a pracovníčka Neurologickej kliniky UPJŠ LF a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach Eva Feketeová.

[ad][/ad]

Posúvať či neposúvať čas?

Zdravý dospelý človek bez poruchy spánku si na túto zmenu podľa nej zvykne počas niekoľkých dní. „Deti, starší ľudia či pacienti so srdcovo-cievnymi chorobami, alebo duševnými ochoreniami sú na tom podstatne horšie. Vo Švédsku napríklad zistili väčší počet srdcových infarktov v prvých troch dňoch po posune času a preukázaný je aj nárast dopravných a priemyselných nehôd bezprostredne po posune času. Chýbajúca hodina svetelného svitu v podvečer môže byť tiež spúšťačom duševného ochorenia, napríklad bipolárnej poruchy či sezónnej afektívnej poruchy, teda zimnej depresie,“ vysvetlila. Súčasne poukázala na veľký vplyv denného svetla a tmy na ľudský biorytmus. Aj keď je pôvodný čas ten zimný, mnohí podľa jej slov preferujú letný čas.

„Nie je podstatné či prijmeme za stály čas letný, alebo zimný, pretože ľudia sa mu časom prispôsobia a dôjde u nich k synchronizácii biologických, psychologických, sociálnych a pracovných rytmov. Vždy budú jestvovať ‚ranné vtáčatá‘ aj ‚nočné sovy‘,“ reagovala odborná asistentka na I. psychiatrickej klinike UPJŠ LF a UNLP Košice Milana Kovaničová. Ako hovorí, pozitívny fakt je, že čas sa už posúvať nebude. Pripomenula, že rozhodnutie prijať letný alebo zimný čas môžu inak vnímať skupiny mladých a starších ľudí, keďže rozdiely v dennej aktivity sú aj generačnou záležitosťou.

[ad2][/ad2]

K poslednej povinnej zmene na letný čas by malo dôjsť 31. marca 2019. Potom by členské štáty, ktoré by chceli trvalo zaviesť zimný čas, mohli vykonať poslednú sezónnu zmenu času dňa 27. októbra 2019. Po tomto dátume by už sezónna zmena času nebola možná. Harmonogram je podmienený tým, že Európsky parlament a Rada prijmú návrh Komisie najneskôr do marca 2019.

(TASR, SŠ)