historia

Čitateľov KOŠICE:DNES sme nedávno informovali o náleze náhrobného kameňa a ďalších úlomkov z bývalého židovského cintorína v Barci. V jednom prípade sa podarilo odhaliť identitu náhrobku, pri druhom však chýbali ďalšie fragmenty z celku. Tie sa však podarilo nájsť a úspešne spojiť. Úlomky pochádzajú z druhého židovského cintorína v mestskej časti Barca, na ktorom sa

Pohľadnica z roku 1916 je zaujímavým dokumentom svojej doby. Zachytáva najširšiu časť Hlavnej ulice od Dolnej brány po dnešnú Rooseveltovu ulicu. Našťastie, po zbúraní mestských hradieb (do roku 1831) radnica odsúhlasila v polovici 19. storočia výstavbu v tejto časti mesta aj so zachovaním veľkorysého verejného priestoru. Takto vyzerala južná časť Hlavnej ulice v roku 1916.

Malá česká obec Stéblová ležiaca medzi Hradcom Králové a Pardubicami je miestom, kde sa odohralo najväčšie železničné nešťastie v dejinách Československa a ktoré sa počtom mŕtvych i zranených stalo druhou najtragickejšou železničnou nehodou v Európe. Pri čelnej zrážke dvoch osobných vlakov zahynulo vtedy 118 ľudí a 110 bolo zranených. V sobotu 14. novembra uplynulo od tejto

Po minulotýždennej overtúre nášho dlhodobého seriálu, v rámci ktorej ste si mohli porovnať vyústenie Hlavnej ulice do dnešného Námestia osloboditeľov spred rovnej stovky rokov so súčasnosťou, prinášame ďalší vzácny historický záber z tejto lokality. Pri pohľade na dobovú pohľadnicu mnohí z vás pravdepodobne netušia, ktorú časť Námestia osloboditeľov zachytil neznámy fotograf začiatkom minulého storočia. Keďže

Rozhlas ako ho poznáme dnes, má už 100 rokov. Vtedy prvá rozhlasová stanica oznámila do sveta výsledky amerických prezidentských volieb. Pravidelné rozhlasové vysielanie stanice KDKA sa začalo v americkom Pittsburgu presne 2. novembra 1920. „Leo Rosenberg, vlastne prvý rozhlasový hlásateľ, vtedy oznámil do éteru, že vplyvný americký kongresman, novinár a vydavateľ novín Warren G. Harding

Seriál Premeny Košíc čerpá z kalendárovej tvorby, ktorá pod názvom „Košice – také boli, také sú…“ sa stretla počas uplynulých jedenástich rokov s mimoriadnou odozvou nielen Košičanov. Základom tejto vydavateľskej aktivity bola aj zbierka pohľadníc, na ktorej niekoľko rokov „pracoval“ vášnivý lokálpatriot Ľudovít Korotnoky a jeho priateľ, fotograf Gabriel Bodnár mladší.  Seriál začíname pohľadom pre

Presne pred 90 rokmi – koncom októbra 1930 – bola odovzdaná do užívania časť komplexu budov Riaditeľstva pôšt a telegrafov v Košiciach. Jeho súčasťou bola aj druhá účelová rozhlasová budova v bývalom Československu (prvenstvo patrilo bratislavskej budove bývalého rozhlasu na Jakubovom námestí). Košické rozhlasové štúdio sídli v budove na Moyzesovej ulici č. 7 odvtedy nepretržite

Neďaleko významného archeologického náleziska z doby bronzovej v Nižnej Myšli, okres Košice-okolie, sa nachádzajú zvyšky stredovekého kostola. Ten kedysi patril k zaniknutej osade a je pripomienkou dramatických udalostí v 15. storočí spojených s husitskými vojnami. Lokalita na lesnej vyvýšenine nad riečkou Olšava sa oddávna nazýva Koscelek. Leží v katastri Vyšnej Myšle a záujemcovia sa k

„Urbanova veža vznikla renesančnou prestavbou pôvodnej gotickej veže (z prelomu 14. a 15. storočia), ktorú v roku 1628 ukončil prešovský staviteľ Martin Lindner,“ dočítate sa na oficiálnej webovej stránke mesta Košice. Podobné informácie o vzniku jednej z dominánt Košíc nájdete nielen v každom turistickom sprievodcovi, ale dokonca aj vo viacerých odborných textoch. Všetko je však

Obyvateľ mestskej časti Barca Ernest Salzer natrafil koncom júla pri venčení psa na zaujímavý nález. Na poľnej ceste v lokalite Čapaš, kde sa nachádza už zasypaná jama bývalého miestneho pieskoviska, objavil pozostatky židovského náhrobného kameňa zo zlikvidovaného židovského cintorína.  Išlo o náhrobok ženy Fani Feiga Waffenfeld Schön, ktorá sa podľa údajov z kameňa narodila v roku

Vo štvrtok (4. júna) uplynie sto rokov od podpisu Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá deklaratórne potvrdila štátne hranice Maďarska po rozpade Uhorského kráľovstva na sklonku prvej svetovej vojny. Táto udalosť dodnes rozdeľuje historikov v Maďarsku a zvyšných nástupníckych krajinách bývalého Uhorska. Kde hľadať príčiny? Opýtali sme sa to profesora  Štefan Šutaja z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity

AKTUALIZOVANÉ  Druhá svetová vojna bol rozsiahly a krvavý ozbrojený konflikt, počas ktorého prišlo o život viac ako 50 miliónov ľudí. Počtom obetí, ale rovnako aj svojím charakterom i krutosťou ide o najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva. Skončenie druhej svetovej vojny, od konca ktorej uplynie tento rok 75 rokov, si jednotlivé štáty pripomínajú 8. mája ako

Odkaz generála Milana Rastislava Štefánika má nadčasový charakter, obsahuje posolstvo demokracie a slobody. Pri príležitosti 101. výročia smrti Štefánika to vyhlásil minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Výročie si na sociálnej sieti pripomenuli aj viacerí politici. „Odkaz a dielo generála Štefánika má nadčasový charakter, pretože v myšlienkach, ktoré presadzoval, môžeme aj v súčasnosti nájsť dôležité posolstvo,

V piatok 1. mája uplynie presne 130 rokov odvtedy, ako sa na dnešnom území Slovenska po prvýkrát oslavoval Sviatok práce. Oslavy sa uskutočnili 1. mája 1890 v Bratislave v areáli Železnej studničky, ako aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok.

„Keď preklíname besného psa – Hitlera, ktorý pohrýzol väčšiu časť Európy, nemali by sme zabúdať ani na Stalina, ktorý tohto psa nielenže vypestoval, ale aj pustil z reťaze,“ tieto slová ruského vojenského historika Viktora Suvorova sa mi vynárajú v mysli aj teraz, keď uplynulo 75 rokov od samovraždy najkrvavejšieho zločinca v histórii ľudstva Adolfa Hitlera.

Španielska chrípka bola jedna z najničivejších epidémií v dejinách ľudstva. Vyžiadala si viac obetí ako prvá svetová vojna, ktorá štart ochorenia sprevádzala. Celkovo bolo infikovaných viac ako 500 miliónov ľudí, čo prestavuje 30 percent vtedajšej svetovej populácie, následkom ochorenia zomrelo 50 miliónov ľudí, teda tri percentá z celkového počtu obyvateľov zemegule. Ako prežili Košičania španielsku

Unikátny poklad mincí našli archeológovia v Kostole Ružencovej Panny Márie v Obišovciach v okrese Košice-okolie. Viac ako 500 kusov mincí, ktoré mali byť zakopané najskôr začiatkom 18. storočia, objavili počas februárového archeologického výskumu základov zaniknutého renesančného kostola. Na webovej stránke Pamiatkového úradu SR o tom informujú Martin Pristáš z Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Košice a

V dejinách má nezastupiteľné miesto písmo. Gramatika je jeho súčasťou nielen na písomnej úrovni, ale aj v bežnom živote. Niektorí ju ovládajú výborne, iní menej.  Nielen písanie veľkých písmen, mäkkého a tvrdého y, ale aj písanie čiarok prinúti človeka zapojiť všetky potrebné a dostupné zmysly.  Arcibiskupov, ktorý možno nevedomky zabil kráľovnú Jedným z najznámejších príkladov

Záujem verejnosti o spoznanie svojho rodokmeňa je na Slovensku enormný. Počet záujemcov o zhotovenie vlastného rodokmeňa rastie. Podľa riaditeľa Štátneho archívu (ŠA) v Košiciach Richarda Pavloviča je záujem verejnosti o bádanie enormný. „Ročne sa v našom archíve uskutoční viac ako 600 takýchto návštev. Všetkým sme vyšli v ústrety. Boli im predložené dokumenty tak, ako si ich

Klasicistický kaštieľ v obci Skároš (okres Košice – okolie), ktorý má v správe Ministerstvo vnútra (MV) SR, je už roky v dezolátnom stave a rozpadáva sa. Ministerstvo argumentuje, že vzhľadom na vlečúci sa majetkový spor nemôže investovať do údržby tejto národnej kultúrnej pamiatky, ani ju predať. Kedysi pôvabná kúria z konca 19. storočia slúžila ako