nazory

Ako môže byť noc VEĽKÁ? Skôr dlhá, alebo krátka, nie? Aj takéto otázky mi v detstve vírili hlavou… Mama mi s úsmevom vysvetlila, že noc, rovnako ako deň, sa nemeria len časom. Že pre ňu je VEĽKÝ deň, keď som sa narodil. A náš pán farár, ku ktorému som (ne)dobrovoľne chodil na katechizmus, nám vykladal o zázračnej VEĽKEJ noci, keď ukrižovaný Ježiš Kristus zmizol z hrobky,

Radoslav Procházka upútal v prezidentskej kampani. Získaný kredit si potom devalvoval tristnými kotrmelcami, ale ustál ten balans a pred voliča sa postavil ako líder pravice a ašpirant na premiéra. Jeho Sieť krátko pred voľbami atakovala v prieskumoch pätnásť percent. S týmito dispozíciami dokázal nemožné. Stratiť za pár dní (týždňov) viac než štyri pätiny voličov (povolebný prieskum mu dáva 2,3 percenta) a do kanála vyliať svoju perspektívnu politickú kariéru – to by nezvládol

Myslel som, že český humor pri voľbe Miloša Zemana za ich prezidenta nemôže nič prekonať. Mýlil som sa. Voliči na Slovensku nanominovali do parlamentu takú zostavu, akú sme si nevedeli ani len vo sne predstaviť. Strany, ktoré si bohorovne namýšľali, že to tam majú isté, sú odrazu z kola von a namiesto nich prichádza jedna

Asi by sme sa mali hanbiť. Ale možno je to iba také ľudské, našinské. Až zaráža, keď sa človek dozvie, že rodičia umierajúcich detí, ktorí majú starostí i bolestí vyše hlavy, musia bojovať aj s nepochopením či obyčajnou ľudskou závisťou. „Veľa ľudí akoby nechápalo, čím si prechádzame. Aj mne sa stalo, že mi niektorí povedali

Každý, kto si prečíta nasledujúce dve strany denníka košice:dnes, asi na chvíľu pouvažuje, ako je to vôbec možné. Mladá žena z Košíc, ktorá odišla za prácou do Anglicka, a jej síce domorodý priateľ, ale žiadny majiteľ firmy alebo niečo podobné, sa odrazu rozhodli, že si dajú v práci pauzu a urobia si taký obyčajný výlet

Viete, prečo pštros strká hlavu do piesku? Lebo si myslí, že keď nevidí on, nevidia ani jeho. A riziká sú preč. Nejako takto sa mi v poslednom čase javia aj reakcie niektorých hovorcov, zástupcov úradov a iných kompetentných osôb podávať vysvetlenia a informácie. Už skoro každý zaväzuje svojich pracovníkov zmluvami k mlčanlivosti tak, že pomaly ani nemôžu povedať, kde a na čom vlastne pracujú. Zákon to

Ťažko povedať, prečo si v sebe nesieme stopu rodného miesta. Aká sila udržuje náš vzťah k mestu, v ktorom sme žili len veľmi krátko a s ktorým nás nemôžu spájať silné spomienky na detské hry, prvé lásky či priateľov. A predsa. Dôkaz o takomto zvláštnom pute existuje. Neviem o nikom, kto by sa jednoznačnejšie prihlásil

Hovorí sa, že najlepšie jedlo je to, ktoré vám chutí. Večná to pravda. Určite by bolo úžasné poznať všetky chute sveta, jedlá každého kraja a dokonalé kombinácie surovín. Tento sen ale pravdepodobne ostane nesplnený. Možno aj práve preto je dôležité, aby sme si vyberali to, čo konzumujeme. Niekedy to vyzerá, že sa ľudia v dnešnom

Fandím učiteľom, aby mali vyššie mzdy a modernejšie pomôcky. Inak len ťažko nájdu potrebnú motiváciu, aby dali deťom oveľa viac ako povinnosť vyplývajúcu z povolania. Časy Martina Kukučína opísané vo Vianočných oblátkach sú dávno preč. Žiaľ, myslím, že súčasný štrajk im dukátiky neprinesie. Aj keď ich veľmi potrebujú, lebo vládou zverejňované priemerné platy učiteľov sú

Košice sa zmenšujú. Schválne nehovorím, že vymierajú, lebo štatistiky pôrodnosti tomuto trendu príliš nenasvedčujú. Čísla hovoria, že Košičania jednoducho odchádzajú (článok: Štatistiky odhalili niektoré fakty o Košičanoch: Je nás každým rokom menej a sme rekordéri v rozvodoch). A tento fakt ma znepokojuje viac, ako keby sa rodilo menej detí. Keďže ide o dlhodobý trend, má nejaké

Nikto nemá rád napätie a neistotu. Najmä ak sa dotýka našich životných istôt. Preto s riadnou dávkou nervozity sledujeme, ako sa vyvinú požiadavky zdravotných sestier alebo učiteľov na zvýšenie ich miezd. Ako zareaguje vláda, parlament. Dopady hrozieb Ohrozená je starostlivosť o naše zdravie, nech si minister hovorí, čo chce – taký počet zdravotníkov by nenahradil

Kultúrny kalendár Košíc bol minulého roku nabitý výnimočnými podujatiami. Košických osobností sme sa opýtali, ktoré z nich a prečo považujú za udalosť roka. Júlia  Zelená, módna návrhárka Za udalosť roka považujem 25. ročník Medzinárodného jazzového festivalu Jazz for Sale. Bol výnimočný tým, že na ňom odohrali koncerty kapely, ktoré boli nielen divácky úspešné, ale aj

Padalo celú noc. Ráno, ledva sme otvorili zalepené detské očká, utekali sme k oknám a hľadeli na tú nádheru vonku. Perinbaba bývala už pred Vianocami štedrá. Snehom zasypané chodníky a cesty trápili akurát domovníkov a cestárov. Nám bolo hej. Z pivníc sa rýchlo vyberali sánky a „kopaničky“. Tie pod Šibenou horou mal každý správny chlapec.

Do Košíc prídu Meryl Streep, Julia Roberts, Leonardo DiCaprio i Johnny Depp. Že hlúposť? Nie tak celkom! V stredu oznámila generalita najväčšieho a najstaršieho filmového festivalu na Slovensku, že Art Film Fest sa po 23 rokoch sťahuje z Trenčianskych Teplíc do nášho mesta. Jeho súčasťou je aj ocenenie najvýraznejších hereckých ikon, ktoré si osobne prišli

Ťažko povedať, čím to je, že taký vyložene cirkevný sviatok, ako je Mikuláš, prežil aj za hlbokej totality. Nedal sa totiž nijako preinačiť na „sviatky pokoja a mieru“. Na druhej strane, kto by nedostával darčeky rád, aj keď sú také prvoplánové ako dobrôtky a sladkosti. Preto je tu Mikuláš stále s nami a slávi sa

Odchod Martina Pašku z mestského podniku pre bitku na Hlavnej má vyvolať zdanie, že je to dôsledok jeho slobodného rozhodnutia, možno aj poctivej seberaflexie sprevádzanej vyvodením osobnej zodpovednosti za spoločensky neprípustné konanie. Veriť tomu sa nedá, aj keby sme za rok zabudli na podobné „dobrovoľné“ odstúpenie jeho strýka z funkcie šéfa parlamentu. Spoliehať sa nemôžeme

Svet sa asi zbláznil, hovorievala moja babička a myslela tým rôzne prejavy dekadencie, čiže úpadku nielen v kultúre, ale najmä v správaní a prejavoch rôznych skupín ľudí. Bol som malý chlapček a veľmi som tomu nerozumel, ako sa môže svet zblázniť. Teraz už to viem oveľa lepšie pochopiť, čo tým myslela. A nie je to

O Košičanoch, ktorí napriek lukratívnym pracovným ponukám ostali z rôznych dôvodov žiť v našom meste, sme písali minulý týždeň. Teraz sme sa zamerali na známych Košičanov, ktorí sa predovšetkým za prácou presunuli do hlavného mesta. Niektorí tam odišli už dávnejšie, natrvalo, iní sa možno ešte vrátia, faktom ale je, že momentálne žijú v Bratislave. Opýtali

Priateľ Paľo K. si každý piatok trinásteho berie dovolenku. Žoviálny a spoločenský chlapík v ten deň nevychádza z bytu, v domácnosti sa vyhýba akýmkoľvek ostrým predmetom, neodkrojí si chlieb, ba dokonca si neotvorí ani len pivo. Len polihuje, číta, podriemkáva a netrpezlivo čaká na polnoc. Darmo si z neho uťahujeme. Je presvedčený, že tento deň

O tom, že v Košiciach je plno šikovných a úspešných ľudí niet pochýb. Mnohí z nich mali možnosť odísť z východu do hlavného mesta. Najmä za prácou. Aj preto je Bratislava plná východniarov, ktorí sú mediálne známi, šéfujú veľkým firmám alebo sú vo vrcholnej politike. Čo  ich v metropole východu drží? O týždeň vyspovedáme Košičanov,